Advent concert│Slovak Philharmonic, Bratislava
Je to jedna z najsľubnejších speváčok súčasnej doby aj v celosvetovom kontexte. Má skvelú techniku, na ktorej sústavne pracuje, na pódiu sa cíti dobre a zodpovednosť spojená s účinkovaním ju stimuluje k silným výkonom. Je brilantná a presvedčivo tlmočí emócie. Disponuje veľkou dynamickou škálou, vie, čo spieva, je jej rozumieť a rešpektuje hudobný štýl epochy. Jej lyrický soprán je sýty, zvučný a príjemne sfarbený. Vie si poradiť s koloratúrou, aj s hlbšou polohou, prechody z registrov jej nerobia problémy. Verím, že vo svojom odbore krásnych lyrických postáv ostane čo najdlhšie. Exsultate jubilate so záverečným Alleluia bol jej reprezentatívnym číslom. Magnificat od anglického skladateľa 20. storočia Johna Ruttera bol druhou dominantou koncertu. Z hľadiska vokálnych partov je dielo dobre napísané, zbor a orchester sólistku neprekrývali, takže mohla naplno rozvinúť svoju predstavu. A Slávka Zámečníková využila túto príležitosť prvotriedne.7-časťové dielo jej ju poskytlo v troch častiach – Et misericordia (milosrdenstvo), Esurientes (hladných nakŕmil dobrotami) a záverečnej, výrazovo silnej Gloria Patri (Sláva Otcu). Aj tu sa potvrdila vynikajúca dispozícia umelkyne. Dielo ozdobila svojím nádherným hlasom a zároveň ostala akoby v úzadí, pokorná, čím zvýraznila duchovný rozmer večera. sme.sk│2.12.2019
Zato už ďalší bod programu, moteto Wolfganga Amadea Mozarta Exsultate, jubilate (KV 165), bol v skvelom podaní mladej slovenskej sopranistky Slávky Zámečníkovej pôžitkom, s akým sa u nás stretávame len výnimočne. Mladá umelkyňa za rekordne krátky čas získala laureátske tituly na viacerých prestížnych medzinárodných súťažiach. Dôvod úspechov potvrdila celkom jednoznačne. Jej Exsultate, jubilate obsiahlo všetky atribúty mozartovského štýlu – počnúc podmanivou farbou hlasu, cez kultúru frázovania, po exaktnosť koloratúr. Zámečníkovej soprán by už dnes mal svojím objemom a nosnosťou kapacitu pre mladodramatický odbor, no zatiaľ obozretne preferuje lyrický repertoár a využíva technickú pružnosť hlasu. Tón voľne tečie, znie mäkko, zamatovo a rovnocenne v piane i vo vyšších dynamických hladinách. Prechádza do nich bez akéhokoľvek tlaku. Ukázala na naše pomery úplne výnimočnú kultúru prednesu a znalosť štýlu, ktorá jej (nielen na parkete diel Wolfganga Amadea Mozarta) zaručene otvorí brány do svetových operných domov.Najpôsobivejšie vyzneli štvrtá (Et misericordia), šiesta (Esurientes) a siedma veta (Gloria Patri), kde sa ku kolektívnym telesám pridal voľne sa nesúci, „anjelskou“ farbou oplývajúci soprán Slávky Zámečníkovej. operaslovakia.sk│2.12.2019