Wiener Staatsoper │ L´incoronazione di Poppea │ Poppea

Großartig, wie Slávka Zamecníkovás Poppea da noch um ein paar Grade kühler, berechnender wirkt, nicht nur in Blicken und Gesten, sondern auch mit ihren präzis projizierten Soprantönen, die etwas Gläsernes haben, ohne dabei je spröde zu werden. Es ist Zámecníkovás Stimmklang, der zunächst widerspiegelt, dass sie in dieser Beziehung noch mit Sicherheitsnetz agiert. Erst im Laufe der Handlung lässt sie sich voll auf die Liaison mit dem Herrscher ein, wenn der Weg zur rechtmäßigen Ehe und damit zur Kaiserinnenkrone geebnet ist – mit immer blühenderen Kantilenen.

die presse

Slávka Zámečniková war die machtgierigen Poppea mit all ihren Facetten. Das Schlussduett war von berückender Schönheit.

Radioklassik.at

Die Poppea gibt Slavka Zámecniková mit Grazie, Glanz und reiner, direkter Stimme.

der standard

Plus, the chemistry of two women on stage portraying this degree of erotic chemistry is very modern indeed; I can almost hear pearls being clutched! Lindsey’s voice is luminous, effortlessly regulated in every register, and intertwined magically with the gleaming soprano of Slávka Zámečníková, a very special new jewel in the Staatsoper ensemble who is every inch a star. Though it is nearly impossible to outshine Lindsey, Zámečníková’s voice has that full, yet effortless quality for which sopranos would sell their souls, and a timbre of rare beauty. I cannot wait to hear more from her.

bachtrack.com

Das Schlussduett der Liebenden, „Pur ti miro“ – wenngleich nicht von Monteverdi selbst – gehört zu den intimsten und innigsten seiner Art, Kate Lindsey und Slávka Zámečníková machen es zum glanzvollen Höhepunkt eines an guten Gesangsleistungen reichen Abend. Für Zámečníková, die schon im Herbst in „Don Pasquale“ mit enormer Präsenz und sinnlich-starker Stimme auffiel, ist auch an diesem Abend vielversprechend ein Hilfsausdruck, schön, dass die Staatsoper mit ihr noch viel vorhat. Wie sie die Machtgierige von Anfang an majestätisch und überragend zeigt, ist höchst eindrücklich, ihre Poppea ist sich ihrem Einfluss und ihrer in den Bann ziehenden Ausstrahlung wohl bewusst. Hier bleiben stimmlich wie darstellerisch keine Wünsche offen.

Die Presse

Den Namen Slavka Zamecnikova, das neue Ensemblemitglied an der Wiener Staatsoper, wird man sich merken müssen. Gestern feierte sie das Publikum in ihrer ersten Hauptrolle als neuen Stern am Wiener Opernhimmel. Und es wird schon von einer neuen Netrebko geraunt…Neben Kate Lindsey der große Star des Abends und neuer Stern am Wiener Opernfirmament: Slavka Zamecnikova…„Mit Slavka Zamecnikova“, so Scholl weiter, „ist ein Stern am Wiener Opernhimmel aufgegangen, der wohl noch große internationale Leuchtkraft entwickeln wird. Ihre erste Hauptrolle am Haus als Poppea geht über vor Spielfreude und Bühnenpräsenz, mit ihrem luxuriösen Sopran, hell, nobel und mühelos, aber auch in ihrem Äußeren, erinnert sie wohl manche an eine junge Netrebko.

ORF.at

Eine absolute Entdeckung ist die Sopranistin Slávka Zamecniková als ihre Intrigen und Machtgelüste gnadenlos vorantreibende Poppea. Diese, optisch noch dazu bildhübsche Sängerin – die Prophezeiung sei gewagt – wird eine Weltkarriere machen.

kurier

Entsprechend kraftvoll auch die Stimmen: Neo-Ensemblemitglied Slávka Zámečníková strahlte als Poppea voll klarer Eleganz und seelenvoller Emotion.

Wiener Zeitung

Noch delikater allerdings Slavka Zamecnikova (als Poppea). Das neue Ensemblemitglied des Hauses am Ring verfügt klanglich über jenes gewisse Etwas, das international sehr begehrt sein wird und das mühefrei lyrisch zu gestalten versteht.

Der Standard

“Pur ti miro”, das magisch schwebende Duett, in dem Kate Lindsey als Nerone und Slávka Zámečniková als Poppea quasi die Zeit zum Stillstand bringen. 

Salzburger Nachrichten

Slávka Zámečníková in der Titelrolle hat genau die richtige Eiseskälte in der Stimme, wenn sie Nero so lange hinhält, bis sie am Karriereziel ist und alle hinderlichen Menschen aus dem Weg geräumt hat. Und sie spielt die Schlange mit Lust! Wenn sie den Philosophen Seneca denunziert, schaltet sie auch die Vernunft aus.

Klassikinfo.de

Wiener Staatsoper │ Frasquita │ Carmen

Slávka Zámečníková dala Frasquite nielen herecký temperament, ale jej soprán znel rytmicky presne v ansámbloch a voľne sa niesol vo vysokej polohe.

operaslovakia.sk

Slávka Zámečniková und Szilvia Vörös spielen und singen die leichten Mädchen Frasquita und Mercedes mit Bravour.

radioklassik.at

Tra le parti di fianco si distinguono la Frasquita di Slávka Zámečníková e la Mercédès di Szilvia Vörös.

connessiallopera.it

..in den Rollen der Mercedes und Frasquita verströmten Szilvia Vörös und Slávka Zámečníková homogenen Wohlklang.

bachtrack.com

Ako priateľky Carmen, Frasquita a Mercedes, sa predstavili vynikajúce Slávka Zámečníková a Szilvia Vörös. Trblietavý soprán Slávky Zámečníkovej prežiaril bujaré výjavy pašerákov a cigánov v 2. dejstve. Bola náruživá, herecky sa dopĺňali so Szilviou Vörös, Petrom Kellnerom i Anitou Rachvelishvili. Zapadli do orgií na scéne a hrali s mladíckym temperamentom. 

vierapolakovicova.blog.sme.sk

Wiener Staatsoper │ Mahler 4th Symphony

Alles spielt ganz organisch, ganz natürlich ineinander, Tanz, Musik und am Ende der Gesang von Slávka Zámečníková. Wenn sie mit ihrem klaren, sinnlichen Sopran vom „himmlischen Leben“ singt, wird sie Teil der Truppe.

News.at

Slávka Zámečniková singt als Teil des Ensembles agierend, glockenhell und sicher das von Mahler vertonte Gedicht aus „Des Knaben Wunderhorn“ „Der Himmel hängt voller Geigen“ („Das himmlische Leben“)

Tanzschrift.at

Zum Lied des 4. Satzes („Das himmlische Leben“ aus „Des Knaben Wunderhorn“) – wunderbar gesungen von Slávka Zámečniková.

Tanz.a

Wiener Staatsoper │ Norina │ Don Pasquale

Diese Norina in “Don Pasquale” am Ring sollte man sich merken… Eine Wucht ist die Hausdebütantin Slávka Zámecníková als Norina. In dieser Spielzeit kam die 1991 in der Slowakei geborenen Sopranistin ins Ensemble. Mühelos lässt sie die Koloraturen perlen, erreichte jeden hohen Ton mit Leichtigkeit, ohne auch nur eine Spur schrill zu klingen. Noch ein Mal: Slávka Zámecníková, diesen Namen sollte man sich unbedingt merken.

Kurier

Slávka Zámečníková gab als Norina ihren höchst gelungenen Einstand an der Staatsoper, wo sie in dieser Saison auch Musetta, Gretel und Frasquita sowie Poppea singen wird. Ihr Sopran ist von bemerkenswerter Klarheit und Reinheit, schon im „Quel guardo il cavaliere“ stellte sie sich neckisch, für sich einnehmend und mit mühelosen Höhen vor, auch später gefiel sie mit herrlichen Koloraturkaskaden und Spitzentönen. Diese Norina ist attraktiv und gewieft zugleich, sie wird Malatesta zur idealen Komplizin.

Die Presse

La jeune Slávka Zámečníková est une nouvelle recrue de la troupe et j’ignorais jusqu’à son nom encore récemment. C’est une vraie pépite, une jeune fille ravissante et gracieuse à la voix fruitée et fraîche, émise avec franchise sur toute la tessiture. Elle aborde le suraigu avec prudence et elle a raison ; ses aigus purs et sa musicalité nous valent un Quel guardo il cavalierejustement applaudi. Et ses transformations nous montrent un vrai potentiel comique ! Je préfère toujours dans Norina une voix équilibrée qu’une colorature aux aigus dardés, et je suis servi.

fredailleurs.tumblr.com

Ein Gewinn für das Ensemble ist die slowakische Sopranistin Slavka Zamecnikova. Als Norina kann sie nicht nur ihre helle, höhensichere Stimme imponierend zum Einsatz bringen, sondern überzeugt auch durch ihr beherztes Spiel. Anmutig im Ersten Akt und keck-übermütige im Zweiten, lässt sie ihre gestalterische und gesangliche Wandlungsfähigkeit aufblühen und erinnert dabei an Aida Garifullina sowie an Valentina Nafornita. Dieser Sängerin eine blendende Zukunft vorauszusagen, ist kein besonderes Risiko.

onlinemerker.com

Slávka Zámečníková ist eine sehr extrovertierte, bildhübsche Norina, die mit Delikatesse und Esprit viel Schwung in die Männerwirtschaft bringt. Ihr flexibler Sopran lässt Donizettis Koloraturen, Triller und Verzierungen in den schönsten Farben leuchten.

Kronen Zeitung

Slávka Zámečníková stvárnila jedinú ženskú postavu. Hneď vo vstupnej árii ukázala, ako suverénne ovláda svoj krásny hlas a aká je dobrá herečka. Spievala ju aj na svojom nedávnom recitáli v Bratislave. Vo Viedni ukázala umenie belkanta v plnosti divadelnej akcie – výšky, koloratúry, frázy, veľkosť hlasu i krásu jeho zafarbenia a aj deklamáciu.A k tomuvšetkému uvoľnila uzdu nespútanosti a šarmu. A ten Norina musí mať. Na pódiu je takmer stále. Robí žarty, behá, lieta, špásuje. Je pôvabná a taliančina jej tiež sedí.

Rádio Devín

V jedinej ženskej postave Noriny zažíval slovenský divák potešenie navyše. Slávka Zámečníková vo svojej viedenskej debutovej postave jasne presvedčila (čo dokumentovali aj záverečné ovácie), že na prvé svetové scény patrí.

Norinou dokázala, že belcanto je tiež jednou z jej parkiet. Hoci je to rola lyrickejšia a pohyblivá (napokon aj vo viedenskej histórii ju stvárňovali vyslovene koloratúrne, ba aj subretné soprány), Slávka Zámečníková dokáže obsiahnuť nielen túto „zaliečavú“ a ozdobnú rovinu, ale jej hlas sa voľne nesie ponad orchester a okrúhlym, farebne vrúcnym tónom napĺňa veľký priestor hľadiska. Verím, že časom sa posunie aj k mladodramatickým belcantovým hrdinkám.

Frázuje mimoriadne štýlovo, je intonačne presná, dynamicky tvárna (opojné lyrické dueto s Ernestom v 3. dejstve) a vždy cítiť, že spieva s rezervou. Po hereckej stránke sa bravúrne a s mladistvým temperamentom stotožnila s Brookovej koncepciou a s partnermi vytvorila situáciám priliehavé vzťahy.

operaslovakia.sk

Auch das Publikum eroberte Slávka Zámečníková am Dienstag im Handumdrehen. Die aus der Slowakei stammende Sopranistin ist seit September Ensemblemitglied an der Wiener Staatsoper. Über Bratislava und Berlin führte der Weg der Sängerin ins Haus am Ring. Zámečníková besitzt eine wunderbar lyrische Stimme mit brillanter Höhe, Flexibilität, Wärme und Strahlkraft. Dazu spielt sie gut und weiß sich in die Truppe einzufügen: ein mehr als vielversprechender Einstand!

Wiener Zeitung

Slávka Zámečníková stvárnila jedinú ženskú postavu opery Norinu. Spievala zľahka, akoby úplne bez námahy. Jej hlas má lesk a sýtym objemom zaplnil auditórium Viedenskej štátnej opery. Znel mladistvo a sviežo a pekne rezonoval vo všetkých polohách. Slávka Zámečníková bola v každej situácii intonačne veľmi presná a zľahka sa pohrávala s predpísanými ozdôbkami. Jej spievanie bolo štýlové. Už pred prestávkou tak bolo viac-menej jasné, že speváčka do Viedenskej štátnej opery jednoznačne patrí. Pre mňa osobne sa však hlavný moment prekvapenia ukrýval niekde inde. To, že Slávka Zámečníková bude spievať tak, aby dostála svojej povesti, sa predsa dalo viacmenej očakávať. Nečakal som však, že na pódiu predvedie tak výraznú mieru komediálneho talentu. Jej herecké kreácie boli vtipné a na viacerých miestach úprimne rozosmiali publikum. Divadelné schopnosti speváčky sa tak mohli v inscenácii naplno prejaviť.

Dennik N

Hessisches Staatstheater Wiesbaden │ Contessa │ Le Nozze di Figaro

Slávka Zámecníková  ist eine höhensichere Gräfin und findet wunderschöne Farben der Sehnsucht mit nobler Melancholie. Sie gibt der Figur einen großen Reichtum an Emotionen. Sie ist eine Gräfin, die fühlt und mitfühlen lässt.

loco.de

…während Slávka Zámečníková das „Dove sono“ der Gräfin in edle Melancholie kleidet.

Wiesbadener Kurier

Slávka Zámečníková als kluge Gräfin Almaviva mit strahlendem Klang.

klassik.com

Slávka Zámečníková als sinnliche Gräfin.

Frankfurter Zeitung

Als ideale Besetzung für die Gräfin erwies sich Slávka Zámecníková (mit 28 ebenfalls noch sehr jung an Jahren), die ihren schlackenlosen Sopran frei fließen ließ und auch die hohe Tessitura ohne hörbare Mühen bewältigte.

Das Opernglas

Es wird zudem nicht nur vorzüglich gesungen, die Darstellerinnen und Darsteller sehen auch fabelhaft aus dabei (geschmackvolle Kostüme: Jessica Karge) …die Gräfin, Slávka Zámecníková, deren lyrisch-melancholisches Timbre gerade recht kommt, wenn man sich an süßen Frauenstimmen sattgehört hat.

Frankfurther Rundschau

La Contessa, una splendida Slávka Zámečníková, è una signora del gran mondo affascinante e inquieta, che fa la sua prima apparizione in un delicato négligé di seta rosa… All’interno di questa cornice, il caleidoscopio di sentimenti e lo spessore psicologico dei personaggi sono ben ricreati da una compagnia di canto giovane e coesa. Slávka Zámečníková si immedesima nella Contessa, sposa malinconica e trascurata (ma non del tutto insensibile alle avances di Cherubino …), con voce ampia e luminosa. Splendida quando si appropria con lirismo commovente della grande aria “Dove sono i bei momenti

teatrinonline.com

Staatsoper Unter den Linden │ Nanetta │ Falstaff

Anstelle der kurzfristig erkrankten Nadine Sierra konnte für die Rolle der Nannetta die slowakische Sopranistin Slávka Zámečníková gewonnen werden, die der Staatsoper als ehemaliges Mitglied des Opernstudios recht eng verbunden ist – im Rahmen ihres plötzlichen Einspringens gibt sie als Nannetta auch ihr Rollendebüt. Zámečníková verfügt über einen jugendlich-lyrischen Sopran, der sich vor allem im hohen Register durch eine enorme Stimmfrische und Juvenilität auszeichnet. Auf Grund dessen, dass es sich bei Zámečníková um keine ausgewiesene Koloratursopranistin handelt, ist es umso erstaunlicher mit welch ausgeprägter Präzision sowie Stimm- und Atemkontrolle sie diese anspruchsvoll hohe Partie meistert. Sämtliche Phrasierungen und Aufschwünge imponieren durch ihre vermeintliche Leichtigkeit und nehmen dadurch einen elfenhaften Charakter an. Die sopranistischen Höhen von Nannettas berühmter Arie „Sul fil d’un soffio etesio“ im Dritten Akt werden klangschön ersungen und faszinieren ob ihrer Reinheit und technisch beeindruckenden Atemkontrolle. Auch in sämtlichen Duetten und Tutti-Szenen vermag Zámečníková mit vokaler Selbstsicherheit, Ästhetik und darstellerischem Engagement zu punkten – dies ist umso erstaunlicher, da ihr durch ihr kurzfristiges Einspringen wohl nur wenig Zeit zu szenischen Proben geblieben ist.

Fazit: Mit Slávka Zámečníková konnte für die erkrankte Nadine Sierra mehr als nur ein adäquater Ersatz gefunden werden! Mit ihrem mädchenhaften und hell timbrierten Sopran erfüllt sie bei ihrem Rollendebüt die vokalen Anforderungen Nannettas auf überaus hohem gesangstechnischen Niveau!

Wotans Opernkritik

Advent concert│Slovak Philharmonic, Bratislava

Je to jedna z najsľubnejších speváčok súčasnej doby aj v celosvetovom kontexte. Má skvelú techniku, na ktorej sústavne pracuje, na pódiu sa cíti dobre a zodpovednosť spojená s účinkovaním ju stimuluje k silným výkonom. Je brilantná a presvedčivo tlmočí emócie. Disponuje veľkou dynamickou škálou, vie, čo spieva, je jej rozumieť a rešpektuje hudobný štýl epochy. Jej lyrický soprán je sýty, zvučný a príjemne sfarbený. Vie si poradiť s koloratúrou, aj s hlbšou polohou, prechody z registrov jej nerobia problémy. Verím, že vo svojom odbore krásnych lyrických postáv ostane čo najdlhšie. Exsultate jubilate so záverečným Alleluia bol jej reprezentatívnym číslom. Magnificat od anglického skladateľa 20. storočia Johna Ruttera bol druhou dominantou koncertu. Z hľadiska vokálnych partov je dielo dobre napísané, zbor a orchester sólistku neprekrývali, takže mohla naplno rozvinúť svoju predstavu. A Slávka Zámečníková využila túto príležitosť prvotriedne.7-časťové dielo jej ju poskytlo v troch častiach – Et misericordia (milosrdenstvo)Esurientes (hladných nakŕmil dobrotami) a záverečnej, výrazovo silnej Gloria Patri (Sláva Otcu). Aj tu sa potvrdila vynikajúca dispozícia umelkyne. Dielo ozdobila svojím nádherným hlasom a zároveň ostala akoby v úzadí, pokorná, čím zvýraznila duchovný rozmer večera. sme.sk│2.12.2019

READ MORE

Zato už ďalší bod programu, moteto Wolfganga Amadea Mozarta Exsultate, jubilate (KV 165), bol v skvelom podaní mladej slovenskej sopranistky Slávky Zámečníkovej pôžitkom, s akým sa u nás stretávame len výnimočne. Mladá umelkyňa za rekordne krátky čas získala laureátske tituly na viacerých prestížnych medzinárodných súťažiach. Dôvod úspechov potvrdila celkom jednoznačne. Jej Exsultate, jubilate obsiahlo všetky atribúty mozartovského štýlu – počnúc podmanivou farbou hlasu, cez kultúru frázovania, po exaktnosť koloratúr. Zámečníkovej soprán by už dnes mal svojím objemom a nosnosťou kapacitu pre mladodramatický odbor, no zatiaľ obozretne preferuje lyrický repertoár a využíva technickú pružnosť hlasu. Tón voľne tečie, znie mäkko, zamatovo a rovnocenne v piane i vo vyšších dynamických hladinách. Prechádza do nich bez akéhokoľvek tlaku. Ukázala na naše pomery úplne výnimočnú kultúru prednesu a znalosť štýlu, ktorá jej (nielen na parkete diel Wolfganga Amadea Mozarta) zaručene otvorí brány do svetových operných domov.Najpôsobivejšie vyzneli štvrtá (Et misericordia), šiesta (Esurientes) a siedma veta (Gloria Patri), kde sa ku kolektívnym telesám pridal voľne sa nesúci, „anjelskou“ farbou oplývajúci soprán Slávky Zámečníkovej. operaslovakia.sk│2.12.2019

READ MORE


Slovak State Orchestra Košice│Juliette & Antonia

Sólistka Slávka Zámečníková má krištáľovo svietiaci pekne posadený tón, hlas pôsobivo zvládajúci tóny rovné, ozdobné, alebo aj groteskne ladiace. Najmä v Gounodovej árii z 1. dejstva opery Romeo a Júlia jej spev prekypoval šťastím, jej koloratúra, vokalizácia, dosahovanie výšok na pevnom podklade, pôsobivá agogika, to všetko citovo zasiahlo divákov. Až ária z rovnomennej opery v 4. dejstve „Dieu!Quel frisson…“ Júlia vyznala najhlbší žiaľ zo stratenej lásky. Spolupráca s dirigentom a orchestrom dotvárali kompaktný dramatický a vskutku pôsobivý vrchol. Pocit krásna, ktorý vyvolali u poslucháčov si získal nadšený obdiv.operaslovakia.sk│15.11.2019

READ MORE